Niektorí z vás možno sledujú moje počínanie pri písaní mojej prvotiny V labyrinte Temnoty a možnú sú i zvedaví ako sa mi darí.

Priznám sa vám teda, že dnes som snáď skončila s dopisovaním a opravovaním gramatických chýb, z ktorých som bola na infarkt, lebo mi ich Rainorchid naservírovala na podnose červené more (niet nad detailnú beta čitateľku: “Arigatou!!!”). Veru, ak by to bola slohovka, tak za gramatiku by ma vypoklonkovali, ale našťastie je tu v tomto prípade vždy priestor na opravy a zlepšenia a preto verím, že som tomu neublížila, ale naopak sa príbeh obohatil 🙂

K dnešnému dňu má novela 30. kapitol + také tie omáčky ako je venovanie, epilóg a poďakovanie + vlastnoručná obálka a nejaká tá ilustrácia, čo spolu činí nádherných 195 strán 🙂 Takže aj keby sa vám to nepáčilo, tak ja som na seba celkom hrdá a to už len za to, že som toho toľko dokázala napísať 😀

Za podporu, kritiku i povzbudenie ďakujem svojej beta-čitateľke Rainorchid, fakt jej toľkú snahu a úsilie asi nikdy nebudem môcť splatiť. Oceňujem jej zápal a ako umelkyňa si vážim jej kritický pohľad na moje dielo. 🙂

Anotácia:
V normálnom svete nie je miesto pre mýtické bytosti, ale i napriek tomu sa jeden druh rozhodne ukoristiť svoje miesto na výslní a ukázať ľuďom, že nie všetko je tak, ako si myslia.
Loren, upír, ktorý sa snaží pre svoju rodinu nájsť miesto, na ktorom by mohla žiť spokojne a bezpečne v koexistencii s ľuďmi. Je tu však množstvo takých, ktorí sa mu v tom snažia zabrániť. Lovci a dokonca i žena, ktorú miloval, ktorá mu dala večnosť sa spiknú proti nemu a v zúfalom boji za vymanenie sa z tieňa zomrie množstvo nevinných obetí. Kto vyhrá tento boj a existuje vôbec spôsob, ako ho vyhrať?

Reklamy